Ranná meditačná prednáška prednesená v posvätnej sále samádhi Gurudeva Sri Swamiho Sivanandaji Maharaj, Sivananda Ashram, Rishikesh

Je dobre známe, že Gurudév napísal viac ako 300 kníh o všetkých aspektoch duchovného života. V šírke jeho záujmu boli zahrnuté knihy o zdraví, divadelné hry, básne a z času na čas písal rôzne verzie duchovných barometrov, ktoré mali zvyčajne formu kladenia otázok: „Ako by ste sa cítili, keby „ A potom vymenoval množstvo poburujúcich vecí a na záver povedal: “Ak vám nič z toho neprekáža, potom ste na 50 % cesty k cieľu.“ Tým v istom zmysle opakoval Pána Krišnu v Gíte, najmä na konci druhej a dvanástej kapitoly.

Porovnávanie nášho duchovného pokroku s ideálmi, ktoré stanovili Gurudév a Pán Krišna, má veľmi blahodarný účinok, pretože nás núti uvedomiť si, že máme pred sebou ešte dlhú cestu bez ohľadu na to, ako dlho sme v duchovnom živote a aký pokrok sme možno dosiahli. V skutočnosti sa zdá, že vytvárajú takú priepasť, že máme tendenciu ich úplne ignorovať. V skutočnosti sa môžeme cítiť pohodlnejšie s niečím, ako je Gurudievov duchovný denník. Aspoň môžeme pochopiť, keď sa nás pýta, koľko času ste strávili meditáciou, koľko času džapou, o ktorej hodine ste vstali? Je to niečo, s čím sa môžeme stotožniť a ľahšie to urobiť.

Existuje však ešte jedna jednoduchá otázka, ktorú by sme si mohli položiť a ktorá by mohla slúžiť ako barometer nášho duchovného života a zároveň by bola pre nás uskutočniteľná? Možno existuje mnoho jednoduchých otázok, ktoré by sme si mohli položiť, ale jedna z nich, ktorá určite smeruje k jadru nášho duchovného života, je položiť si otázku: „Nakoľko som pripravený pustiť kontrolu nad svojím životom?“

Túto otázku si zvyčajne nekladieme. Predpokladáme, že náš život patrí nám, a neznášame, ak sa nás niekto iný snaží kontrolovať, najmä ak za to niečo nedostávame. Ak dostávame ochranu od niekoho iného, uznávame, že sa musíme vzdať určitej miery kontroly. Ak nám niekto iný platí, uznávame, že mu dlhujeme určitú mieru poslušnosti a kontroly nad našimi životmi. Ak sme do niekoho hlboko zamilovaní, potom má táto osoba určitú kontrolu nad naším správaním, inak náš vzťah nevydrží. Ale v iných prípadoch, keď vnímame, že za to, že sa vzdávame kontroly nad svojím životom, niečo dostávame, nechceme sa vzdať kontroly za nič na oplátku. „Toto je môj život“ je automatický predpoklad.

Ak sme však na duchovnej ceste, postupne začneme zisťovať, že myslieť na seba, riadiť svoj život, mať všetko pod kontrolou je cesta k nešťastiu, zmätku, utrpeniu. Pustiť sa, hoci len dočasne, je cesta k pokoju, spokojnosti a šťastiu. V skutočnosti je cieľom celého nášho duchovného života vzdať sa tohto individuálneho pocitu kontroly. V skutočnosti je celá naša sádhana v konečnom dôsledku odovzdaním sa a dôverou, pustením sa a umožnením Bohu.

Znamená to, že sa vzdáme činnosti? To je častý omyl. Znamená to, že sa vzdávame kontroly a uznávame, že sme vždy patrili Bohu. Nikdy sme nepatrili sami sebe ako jednotlivcovi. Táto prax znamená, že ego sa postupne potiera. Keď ego odíde, zostáva pokoj. Preto je jedným z barometrov, jedným z testov nášho duchovného života to, nakoľko sme ochotní vzdať sa kontroly nad svojím životom a uznať, že náš život teraz, vždy bol a vždy bude súčasťou Boha.